Všetky svetové náboženstvá považujú oči za posvätné. Veria, že oči sú omnoho viac, než len prostriedok k videniu – sú verným obrazom tela, mysle a ducha. Očami nielenže vidíme vonkajší svet, ale prostredníctvom našich očí preniká aj vonkajší svet do nás samých.
William Blake nazýva oko kalným priezorom duše – prezrádza mnoho o ľudskom duchu. Sám Ježiš povedal: „Svetlom tela je oko. Ak je tvoje oko čisté, celé tvoje telo bude mať svetlo. Je však tvoje oko zlé, celé tvoje telo bude v tme…“
Všetci psychológovia sa zhodujú, že s výnimkou vzťahu medzi matkou a dieťaťom (pre ktorý je v prvom rade podstatný dotyk), začína akákoľvek komunikácia očným kontaktom. Dôvodom, prečo majú oči takúto schopnosť vyjadrenia a komunikácie, je skutočnosť, že sú ovládané tou istou časťou mozgu, ktorá sleduje a kontroluje naše emócie – limbickým systémom.
Zrakový kontakt je jeden z najdôležitejších prejavov, ktorý používame v komunikácii. Pohľad očí je dôležitý z uisťujúcej funkcie, sprostredkúva nám spätnú väzbu, účasť spolukomunikujúceho, môžeme modifikovať vlastné správanie v interpersonálnej interakcii.
Podľa štatistík ľudia pri rozhovore vyčerpávajú až 30 – 60 % celkového času na očné kontakty, pričom od 10 – 30 % pohľadov trvá 1 – 7 sekúnd.
Vo všeobecnosti sa častejšie pozerá počúvajúci ako hovoriaci, ktorý odvracia pohľad, keď sa viac potrebuje sústrediť na to, čo chce povedať.
Zoberme si len sledovanie televíznych novín, ak chceme zahaliť totožnosť svedkov tragédií, stačí prekryť oblasť očí čiernou páskou.
Ostatná časť tváre nenesie tak exaktné prejavy ako práve oči. Výrazom tváre dokážeme pomerne ľahko klamať. Vysvetľuje sa to tým, že máme omnoho väčšiu kontrolu nad svalmi v dolnej časti tváre ako nad svalmi okolo očí. Stewart L. Tubbs, Sylva Moss uvádzajú, že dolná časť tváre môže odrážať kultúrou prenášané pravidlá, kým oči ukazujú spontánnu alebo nahú odpoveď.
Väčšia štúdia o zrakových pohyboch sa uskutočnila v 70-tych rokoch. Tento program nazvaný Neuro-lingvistické programovanie (NLP) sa zameriava na to, aby pomocou zrakových pohybov odhalil problémy pacientov pod povrchom resp. čo si myslia. NLP terapeuti veria, že oči, ktoré smerujú hore a doprava indikujú, že človek sa snaží predstaviť si udalosť, ktorú nikdy nevidel: keď sa pozerá hore a doľava, snaží sa predstaviť si udalosť, ktorú už videl: oči, ktoré sú centrované, ale pozerajú sa raz doprava a raz doľava, ukazujú, že človek práve vedie vnútornú konverzáciu sám so sebou; a oči, ktoré sa pohybujú dole a doprava, indikujú, že človek si triedi svoje telesné pocity a vnemy.
Vo všeobecnosti platí, že zrakovým kontaktom dávame najavo záujem alebo jeho nedostatok. Reč pohľadov je často prvou rečou. Obidve strany ňou hovoria ešte skôr, než sa vysloví prvé slovo.
Reč očí sa netýka len pohľadov. Dôležitú úlohu hrajú aj viečka, vrásky po stranách očí, tvar a pohyb obočia, mrkacie reflexy. Podozrivo časté mrkanie môže prezrádzať, že človek je v duševnom napätí, ktoré nie je schopný uvoľniť.
Svoju dôležitosť tu má aj dĺžka pohľadu. Vyjadruje mieru záujmu o hovoriaceho. Niekedy nedostatok zrakového kontaktu svedčí o plachosti alebo neistote hovoriacej osoby, prípadne o rozpakoch, ak sa hovorí napríklad o intímnych alebo osobných otázkach.
Očividné predlžovanie zrakového kontaktu sa môže interpretovať ako prenikanie intímnej ochrannej zóny a ľudia majú tendenciu uniknúť mu. Dlhšie sa dívame na ľudí, ktorým dávame z rôznych dôvodov prednosť – preferujeme ich. Najdlhšie pohľady venujeme tým ľuďom, na ktorých priazni a kladnom vzťahu k nám veľmi záleží, alebo u ktorých si nie sme celkom istí, že rovnaký kladný citový vzťah k nám majú.
V súvislosti s očným kontaktom platia kultúrne rozdiely. Napríklad súčasťou japonskej kultúry je to, že Japonci sa zvyčajne nepozerajú priamo do očí, kým príslušníci arabských národov sa pozerajú do očí oveľa častejšie ako ľudia pochádzajúci zo západnej kultúry.
Osobnosť tiež ovplyvňuje stupeň zrakového kontaktu. Napr. ľudia, ktorí majú veľkú potrebu pomáhať, udržujú zrakový kontakt do väčšej miery ako osoby, ktoré majú malú potrebu pomáhať. Takisto dlhšie trvá pohľad na osoby, ktoré sú hierarchicky vyššie.
Zrakový kontakt tiež ovplyvňuje rečníka pri verejným prejavoch. Ak mu poslucháči neopätujú pohľad, zvyčajne stráca plynulosť a ťažšie prezentuje tému. Ale tiež poslucháči preferujú rečníkov, ktorí dávajú častý zrakový kontakt.
Ľudia veria, že oči do veľkej miery odrážajú vnútorný stav. Vedecké štúdie potvrdili, že rozšírenie zreničky je spoľahlivý znak záujmu.
Aký je očný kontakt počas konverzácie?
- Dobrý – ukazuje na zdravé sebavedomie, inteligenciu a poctivosť
- Riedky – narušené sebahodnotenie, depresie, nedostatok inteligencie, nečestné úmysly
- Viac ako 70 % doby – prezrádza silný záujem, obzvlášť, ak je sprevádzaný rozšírenými zreničkami.
Očný pohyb počas konverzácie
- Častejšie vľavo – asertívna, obozretná, podozrievavá povaha
- Častejšie vpravo – človek emočne založený, citlivý.
Nielen vyhľadávanie zrakového kontaktu je významný faktor v neverbálnej komunikácii, ale aj odvracanie pohľadu. Zvyčajne to znamená rezignáciu z dialógu, utiahnutie sa do samoty, často tiež, že táto osoba je neúprimná a snaží sa pred nami niečo skryť. Populárna je medzi ľuďmi viera, že človek keď klame sa nedokáže druhému pozerať do očí. Kradmý pohľad naznačuje neistotu. Špeciálnym pravidlám podlieha zrakový kontakt medzi mužom a ženou. Dlhší pohľad sa vykladá ako hlbší záujem o danú osobu, než o tému rozhovoru. Takisto, keď hovoriaci rozpráva o osobných veciach, nie je taktné uprene sledovať jeho tvár. Výrečný je aj napr. uhol pootvorenia viečok – o čo sú oči otvorenejšie o to väčší záujem prezrádzajú. Veľavravným je aj pohľad spod privretých viečok. Podľa kontextu môžme usudzovať, či ide o podozrenie, nedôveru alebo flirtovanie.
Dôležitý je tiež sklon pohľadu. V normálnom prejave sa pozeráme na partnera priamo. Ďalšie významy nám sprostredkúva aj pohyb obočia – napr. zdvihnuté obočie údiv, stiahnuté zlosť a podobne. Pohľady môžme tiež deliť na príjemné a nepríjemné. Nepríjemný je nám pohľad, ktorý trvá podozrivo dlhý čas bez prestania. Takýto pohľad mávajú väčšinou dotieravci, prípadne ľudia, ktorí sa nás pokúšajú znervózniť.
Ženy sú vo všeobecnosti citlivejšie na pohľady ako muži. Výskumy ukazujú, že ženám je príjemnejší pohľad mužov, pričom uprednostňujú pohľad mladších pred staršími, a nepríjemne na ne pôsobí dlhý pohľad inej ženy
Pohľady môžeme klasifikovať podľa ich funkcie v komunikácii na:
Negatívne pohľady /vyvolávajúce napätie/:
– spýtavý, udivený, začudovaný, hodnotiaci, upretý, nepokojný, rozporuplný nejednoznačný, pohŕdavý, váhavý, neistý, falošný, arogantný, potmehúdsky, skúmavý, koketný, pichľavý, prenikavý,
Pozitívne pohľady:
– pohľad detských očí, láskavý, dobrácky, pohľad stareckých očí, bystrý pohľad, pohladiť očami, čulý, smelý pohľad, ohľaduplný, taktný pohľad, chápavý, taktný , hypnotizujúci,
Podľa farby očí:
1. vodový – pohľad priveľmi svetlých očí
2. pichľavý – pohľad mimoriadne tmavých očí
3. teplý – pohľad hnedých očí
4. dobrácky – pohľad modrých očí
Ďalší faktor pri vizuálnom kontakte je sila pohľadu, ktorá do vysokej miery súvisí s intimitou predmetu rozhovoru. O čo je predmet osobného záujmu bližší, intímnejší, o to je aj pohľad sústredenejší, pozornejší a hlbší. Na veľký význam dôležitosti zrakového kontaktu poukazuje aj to, ako nepríjemne na väčšinu ľudí pôsobí keď hovoria s človekom, ktorý má slnečné okuliare a nevidieť mu do očí. Zvyčajne sa vtedy usudzuje, že je to človek, ktorý sa chce dozvedieť viac ako my, resp. že je to egoista, vzbudzuje neistotu, alebo až uráža.
(výňatok zo záverečnej práce psychoterapeutického výcviku MUDr. Kvapilovej)